História

1298

Zvolený župan Demeter (z poverenia panovníka) vyčlenil Slávkovmu synovi zemanovi Ivánkovi majetok z chotára Teplej.

1300

Kráľ Ondrej III. potvrdzuje vlastníctvo potomkom Ivanka, ktorí založili osadu s menom po svojom zakladateľovi.

1391

Zemani, žijúci v osade používajú názov v prídomku v maďarskom tvare „Iwankaháza" (ház - dóm, obydlie) v 15. a 16. st. tvar Iwachnowavies, Iwachnofalva (falu - dedina). Všetky spomínané tvary potvrdzujú vznik zemianskych osád vzniknutých koncom 13. a začiatkom 14. storočia. Koncom 14. st. sa Ivachnová z neznámych príčin stáva majetkom kráľa a súčasne panstva hradu Liptov až do prvej polovice 16. storočia.

1469

Poddaní z Ivachnovej sa sťažujú kráľovi Žigmundovi na kastelána hradu Liptov, ktorý vyžaduje od nich vysoké robotné povinnosti pri žatve a oračke. Kráľ akceptuje sťažnosť a nariaďuje kastelánovi aby pracovali toľko, koľko sú povinní.

1544

Na základe donácie Ferdinanda L sa Ivachnová stáva majetkom zemanov Rádyovcov (Supís pamiatok na Slovensku - kolektív autore v 1967).

1536

Ivachnovské sedliacke domácnosti zdanené od 7 port, jedna domácnosť richtára a 3 domácnosti slobodníkov.

1549

Domácnosti zdaňované od 4 port, 1557 od 3 port, 1572 od 4 a pól porty, 1588 od 5 port.

1565-1690

Svedectvo podžupana lipt. župy o majetkových právach Ondreja Rádyho.

1588-89

Ivachnová má 12 želiarskych domácností.

1579-1581

8 sedliackych domov.

1596

16 želiarskych domácností a 7-8 sedliackych domov.

1600

2 kurie drobných zemanov, 17 poddanských domov, 6 opustených usadlostí. Ivachnová patrila k stredne veľkým dedinám s prevážnou väčšinou poddanského obyvateľstva s úrodným chotárom.

1601

Morová epidémia, ktorej padlo za obeť niekoľko obyvateľov Ivachnovej.

1620

Veľká povodeň na Váhu, ďalšie v r. 1650, 1658, 1664, 1669, 1670, ktoré spôsobili rozsiahle materiálne škody.

1651-1855

dochádza k výmene majetku medzi potomkami rodu Rády, prenájom pôdy poddaným, popis obligácií medzi sebou, vypočúvania, súdne procesy, stíhania.

1680 – 1689

Spor Mateja Rádyho s pánom Holičkom o kus oráčiny v Ivachnovej.

1686 1856

Bohatá súkromná korešpondencia s rodinou Andreánskych, Palugay, Turanský, Forgáč (dokumentácia v archívoch rodu Rády ŠOAB).

1694 – 1699

Vypočúvanie svedkov pre krádež zbrane z domu Ladislava Rádyho.

1675 – 1852

Rodina Turanský a Kubínyi vedu spory s Rádyovcami.

1700 – 1709

Ján Rády protestuje proti obyvateľom Ľubele, ktorí si privlastnili časť jeho pozemkov v Ivachnovej.

1727 – 1729

Spor Ondreja Rádyho s predstaviteľmi Cirkvi v Lipt. sv. Michale pre držbu pozemkov.

1734

Súpis libertínov, árendátorov, fajčiarov, zberačov hub, súpis port v obciach Liptova, supíš poplatkov do stoličnej pokladnice.

1742

Supís nedoplatkov do vojenské] pokladnice.

1745 – 1747

Stíhanie poddaného z Ivachnovej pre vyhrážanie sa vdove po Jánovi Rádym.

1748

Revízia vojenskéj pokladnice, ubytovanie Darmstadtského pluku v župe (náhrady za ubytovanie).

1751 – 1763

Správa slúžneho o sirotských záležitostiach Mikulása Rádyho.

1754 –1766

Supís majetku sirôt po Jozefovi Rádym.

1788

Jozef, Matej a Alexander Rády vedu spory pre úžitok z majetkov v Ivachnovej.

1781-1783

Obyvatelia Ivachnovej odrazili tok Váhu, čo viedlo k súdnemu procesu s Rádyovcami. Ondrej Kecskeméty sa sťažuje na Ivachnovského zemana pre zajatie dobytka.

1774-1859

Bohatá úradná dokumentácia:

• svedectva (testimoniales)
• súdne výroky (adiudicatoria)
• správy o výsledkoch vyšetrovania (relatoria)
• súpisy majetkové (inventaria)
• napomenutia (praemonitiones)
• súdne mandáty (mandatoria judicialia)
• intabulácie, urbárske spisy, civilné písomnosti
• kongregačné písomnosti, daňové a účtovné písomnosti
• obligácie, deputácie (uložené v archívoch rodu Rády v št. obi. archíve Bytča).

1795

Prehlásenie rody Rády k povinnostiam Cirkvi

1784

Ivachnová má 39 domov a 301 obyvateľov.

1794-1798

Direktor zemianskeho rodu vedie spor s obyvateľmi z Ivachnovej vo veci vyberania arcibiskupského desiatku.

1787

Kňaz svätomichalskej fary D. Josephus Kliczmák konštatuje, že je vo farskej matrike zapísaných 297 katolíkov z Ivachnovej.

1797

Spor zemanov o celú kúriu v Ivachnovej

1802

Ocenenie movitého i nemovitého majetku Rádyovcov na 4013 zlatých, 80 a pól denára v prospech Mateja Rády.

1803

Rádyovci menujú Ondreja Chriašteka za hajného v Ivachnovej za 16,5 zlatky ročne v naturáliách. Posledná rekonštrukcia zemianskej usadlosti pri Váhu, t. č. neobývaná a opustená.

1807

Prenájomná zmluva medzi Jánom Rádym a obyvateľmi z Ivachnovej.

1813

Veľká povodeň na Váhu s materiálnymi stratami.

1821

Plán sputnania Váhu v Ivachnovej nariadením župy i spôsoby spevnenia hate voči povodniam.

1827

Rádyovci vyžadujú novu reambuláciu chotára.

1826

Rádyovci si rozdeľujú úžitok z poddanských usadlosti v Ivachnovej.

1827

Ivachnová má 32 domov, 311 obyvateľov.

1831

Župný lekár podáva správu o priebehu cholery v obciach liptovskéj župy. Obyvatelia v Ivachnovej podávajú veľkomožným písomnú žiadosť na výstavbu zvonice s náčrtom projektu i potreby materiálu. Začiatkom 19. st. výstavba klasicistickej kaplnky s v. Jána Nepomuckého s polkruhovým presbytériom.

1832

Požiar zničil niekoľko domov v Ivachnovej.

1833

Licitácia majetku poddaných v Ivachnovej.

1834

Vymáhanie finančnej pôžičky od arcidiakona v Ružomberku.

1841

Sťažnosť poddaných na zemepánov, ktorí vyžadujú neprimerane vysoké robotné povinnosti.

V polovici 19. storočia splynula osada Lazy (v písomníctve dokumentovaná od r. 1263, patriaca rodine Chyliániovcov) s Ivachnovou. R. 1784 malá 8 domov a 80 obyvateľov v, z toho 7 zemianskych a 10 želiarskych rodín. R. 1828 uvedená ako osada (8 domov a 52 obyvateľov), t. č. chránená prírodná oblasť pre jedinečný lužný les s klonáciou ivachnianskeho duba. Koncom 19. st. malá Ivachnová 3 zemianske usadlosti; kaštieľ s panskou záhradou, usadlosť pod Vinohradom a tretiu pri Váhu. Začiatkom 20. st. bolí zachované pivničné priestory vinohradnej usadlosti, blízko nej pod hliniskom 2 hroby (pravdepodobne potomkov Rádyovcov). Viacerí ich potomkovia sú pochovaní v areáli svätomichalského rímsko-katolíckeho kostola, kde dodnes stoja zvyšky ich pomníkov ako aj sporadicky v kúte panskej záhrady.

1904

Juraj Drozdik, obyvateľ z Lipt. Osady s manželkou Magdalénou, odkupuje od Ferdinanda Rádyho, s prídomkom Stark 16 oktáv póla, vrátane lesa a usídľuje sa v jeho usadlosti pri Váhu.

1912

Rozmach rybárstva a včelárstva. Rozmach pltníctva i ľudových remesiel (kováči, debnári, výroba praslíc vylievaných olovom).

1914-1918

I. svetová vojna, muži na bojiskách, bieda, hlad.

1917

Epidémia „španielskej chrípky", ktorá postihla všetkých obyvateľov obce aj s niekoľkými úmrtiami, tuberkulóza.

1918

Rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie. 1924 Administratívne spojenie Ivachnovej s častou Lipt. sv. Michala založenie požiarnej ochrany. V období svetovej ekonomickéj krízy viacerí otcovia odchádzajú za prácou do zámorských krajín (Amerika, Kanada, Austrália i holandské bane).

1932

Regulácia ľavého brehu Váhu. Do roku 1933 prepravu osôb a povozov cez Váh zabezpečuje kompa (zhotovená z 2 drevených činov) a brod. Vlastníkom aj prievozníkom sa stáva Jozef Baďo. Kompa je v čase ekonomické] krízy vhodnou konkurenciou pre zdroj obživy. Július Hariň si zhotoví nový „hajov", ktorý mu do rána prievozníci porúbu.

1933

4. 5. je v Lipt. sv. Mikuláši schválená technická správa ku návrhu novostavby mosta hydrografickým oddelením Ministerstva práce ref. v Bratislave a Podnikateľstvom stavieb v Mikuláši. Odôvodnenie: pri vysokej hladine vody kompa ani brod neprepravuje, obyvatelia obce sú odrezaní od diaľničnej i železničnej siete. Vlastníkmi i prevádzkovateľmi nového mosta sú 9 železničiari, ktorí splácajú Št. banke v Lipt. Teplej 120 tisícový úver formou vyberania mýta až do r. 1940. Po tomto roku prešiel most do správy obce. Materiál: drevo a železné traverzy zo železiamí v Krompachoch.

1935

Elektrifikácia obce.

1938

Zriadená jednotriedka v súkromnom dome S. Luttyho pre žiakov obce, s prechodným vyučovaním 4 roky. Vyučujúci: Maria Oravcová, Silvester Dutka, Gizela Mikulová, M. Duláková. Pálenica skončila svoju činnosť.

1939

Vznik samostatnej Slovenské) republiky.

1944

Slovenské národné povstanie. 6. 9. obyvatelia Ivachnovej evakuujú s rodinami do okolitých hôr. Po 2 nociach vracajú sa spať do svojich príbytkov. Po ľavej strane Váhu partizánske oddiely, po pravej strane nemecké vojská. Poškodený most, streľba v obci.

9. 9.

obyvateľky z Ivachnovej odnášajú telo zastreleného kňaza M. Martinku partizánmi spred sochy sv. Trojice v L. Michale v koberci do kaplnky sv. J. Nepomuckého v Ivachnovej.

10. 9.

je tajné pochovaný na cintoríne v Lipt. Teplej.

Apríl 1945

Vojaci CA a I. ČSAZ sa od L. Mikuláša prebojúvajú do údolia Váhu, ovládnu komunikácie, po krátkotrvajúcom boji je 5. 4. Ivachnová oslobodená

Posledná dedička rody Rády, Šariota Mikova, rod. Turanská, žila so svojím služobníctvom v kaštieli až do roku 1948. Po znárodnení odišla. Rodáci z Ivachnovej ju po rokoch stretli v Bratislave na ortopedickej klinike ako chorú starenku, ktorá si spomínala na svoje Krásne rodisko s hlbokou úctou i ťažkými slzami... Tak sa zakončila životná sága rodu Rádyovcov.

1948

Hora Háj rozparcelovaná jednotlivcom, ktorá si ju kúpili od štátu, v spravovaní lesného spoločenstva v obci.

1951

Otrávenie rýb vo vodách Váhu vypustením chemikálií z kož. fabriky v Lipt. Mikuláši.

1952

Vznik JRD III typu.

1953

110 obytných domov, 560 obyvateľov. Výsadba ovocných stromov pod Hájom. Rožný statok postihnutý slintavkou. Predsedom Miestneho národného výboru J. Budjak. Uznesením rady MsNV sa stáva kronikárom obce Július Krakovský. Dokončená elektrifikácia Lazov. Zverina v choráti: poľný zajac, jazvec, líška, užovka, vretenica. Vtáctvo: kaňa, jastrab, ďateľ, kukučka, vrabec, lastovička, vraná, divá kačka, najmä v Lazoch. Ryby: hlavátka, podustva, raky, pstruh, lipeň, jalec, mrena, jelšovka, hláč, hrúzik. Májová snehová kalamita (50 cm snehu).

1954

15. 7. zoťatie vyše 200 ročného topoľa v panskej záhrade, ktorý vyschol následkom nasiaknutia pôdy naftou a benzínom (sklad firmy, ktorá stávala diaľnicu). Okolo neho sa konali májové veselice, kultúrne podujatia, oslavy Dna matiek a iné. Na požiadavku viacerých občanov a gazdov došlo k rozpusteniu JRD. V marci poškodili veľké ľadovce 2 časti mosta, ktorý si vyžiadal opravu trvajúcu do 21. 4. 1955. Máj: voľby do MsNV, ONV, KNV z rozhodnutia Strany a vlády. November: voľby do Národného zhromaždenia a SNR.

1955

Miestna telovýchovná jednota Sokol nacvičila divadelné predstavenie „Inkognito" od J. Palárika s úspechom hereckého prejavu. Položenie základov výstavby KD za pomoci obyvateľov obce. Mor hydiny. Administratívne oddelenie časti Lipt. Michala z Ivachnovej. 9.12. opätovné otrávenie rýb vo Váhu chemikáliami z kož. závodov v L. Mikuláši.

1956

l. 6.- 31. 8. generálna oprava škarpy v sume cca 300 000 Kčs. Započatie prístavby KD. Úprava hracej plochy futbalového ihriska. ČSAD v Ružomberku zriaďuje prvý autobusový spoj Potok- Michal-Ivachnová-Ružomberok. Predvianočný výlov rýb na úseku Lazy-most, ktorý zorganizoval rybársky spolok v Ružomberku. Rozvoj telovýchovnej futbalovej jednoty.

1957

Amatérski ochotníci naštudujú „Drotárov" od J. Palárika v januári a v apríli „Pytliakovu ženu" od F. Urbánka s veľmi dobrým úspechom. Započatie 5 m dlhej prístavby po celej šírke KD. Stavba obchodného domu a hostinca v lokalite starej pastierne v „Pustom sádku" ľudovým spotrebným družstvom Jednota v Ružomberku.

1964

Predsedom Miestneho NV je Bernard Krakovský, tajomníkom Július Krakovský.

1973

Výstavba pešníka a zábradlia popri Váhu.

1974

Vyasfaltovanie ciest. Individuálna výstavba rodinných domov (Važina, Ohrady). Ukončenie výstavby MS a jej slávnostné otvorenie, ktorá sa v krátkej dobe v akcii „Z" postavila s kapacitou 50 lôžok.

1976

Zánik Miestneho NV Ivachnová, administratívne spojenie do strediskovej obce Lipt. Teplá.

1977

Voľba občianskeho výboru. Pokrytie strechy márnice. Vybudovanie studne na cintoríne, úprava smetísk. Vyasfaltovanie ciest na Važine a Ohradách. Oplotenie ihriska. Prístavba Požiarnej zbrojnice k budove KD.

1985

Budovanie vodovodnej siete v časti Ivachnová I. stavba (700 m potrubia z rúr PVC. Investor: MNV Lipt. Teplá, gen. projektant: SeVaK PR Žilina, stredisko projekcie Ružomberok, Ing. A. Čiliak, dodávateľ: MNV Lipt. Teplá.

1986

Pokračovanie budovania vodovodnej siete (800 m potrubia).

1987

Budovanie vodovodnej siete (II. stavby) dĺžka vybudovaného potrubia 800 m.

1988

Dobudovanie II. stavby vodovodnej siete v dĺžke 900 m potrubia. Pri prácach vodovodnej siete sa zúčastňovali v akcii „Z" obyvatelia obce, spoločenské organizácie (požiarnici, športovci i ostatní).

1989

Výstavba Domu smútku. Investor: MNV Lipt. Teplá, projektant: mg. Juraj Heinisch, SeVaK Žilina, stredisko projekcie Ružomberok, elektrárne Žilina, dodávateľ': MNV Lipt. Teplá. Stavba obsahovala: prípojku elektr. energie v dĺžke 700 m, vodovodu v dĺžke 700 m, príjazdovú komunikační, vlastnú stavbu Domu smútku. Kolaudácia 29. decembra 1989. Na základe petičnej listiny občanov obce, zaslanej ONV Lipt. Mikuláš a plenárneho zasadnutia poslancov MNV Lipt. Teplá, bola obec Ivachnová odčlenená od obce Lipt. Teplá.

1990

Demontáž starého dreveného mosta, postavenie provizórneho pontónového v mesiaci október. Budovanie vodovodnej siete (III. stavby). Dĺžka potrubia 1300 m. 23. a 24. 11. komunálne voľby. Starosta Milan Hazucha, zástupca Ivan Machovič a 11. poslancov.

1991

Pokračovanie výstavby mosta z oceľových profilov. Investor: Okr. správa ciest Lipt. Mikuláš, projektant: Celprojekt Ružomberok, dodavateľ: Čestné stavby Lipt. Mikuláš.

1992

Ukončenie práč na stavbe mosta cez rieku Váh o odovzdanie do užívania vrátane kolaudácie. Zahájenie výstavby kanalizácie trasy „A". Investor: obec Ivachnová, projektant: Ving-projekcia Ing. Valčo. 17. 7. SNR vyhlasuje deklaráciu o Zvrchovanosti SR Prijatá a schválená Ústava SR.

13.9.

posviacka základného kameňa rímsko-katolíckeho kostola v Ivachnovej biskupom spišskej diecézy Fr. Tondrom a započatie výstavby. Projektant: Ing. arch. Jozef Hyravý. Hlavný koordinátor: Ing. Vladimír Javorský. Stavebné práce obyvatelia obce, odborné -objednané firmy a podniky.

1993

Pokračovanie vo výstavbe kanalizácie trasy „A" a „F". Posviacka 3 zvonov uliatych v dielni M. Ditrichovej v Brodku u Přerova, nazvaných podľa veľkosti: Zvon S v. Cyrila a sv. Metoda, zvon sv. Benedikta a zvon sv. Michala. Doba výstavby kostola 14. mesiacov. Náklady cca 4 500 000 Sk. 13. novembra 1993 slávnostne vysviacka rimsko-katolíckeho kostola v Ivachnovej, zasvätenému sv. Cyrilovi a sv. Metodovi za prítomnosti biskupa spišskej diecézy Fr. Tondru, správcu farnosti v Lipt. Michale vdp. L. Nemeša a všetkých veriacich z obce i blízkeho okolia, ako aj talianskych priateľov z Milána. V deň vysviacky nový kostol splatený, bez jediného dlhu.

1994

Pokračovanie vo výstavbe kanalizácie v ďalšom úseku. Jubilejné oslavy 70. výročia požiarnej ochrany. 18. a 19. 11. komunálne voľby. Starosta obce Milan Hazucha, zástupca Ing. Jozef Fridrich + 8 poslancov ObZ.

1995

Pokračovanie vo výstavbe kanalizácie. Prívod vody do čistiarne odpadových vôd a súčasne aj príjazdová komunikácia.

1996

Pokračovanie vo výstavbe kanalizácie. Projekt nového transformátora elektrickej energie pre jej nedostatok v obci, stavba projekčne pripravená vrátane stavebného povolenia a dodávateľa.

1997

Doplňujúce voľby na starostu obce 28. 6. 1997. Starosta Ing. Juraj Garaj. Ukončená trafostanica Ivachnová (október). Zadanie projektových práč pre plynofikáciu obce ako aj zmena projektu na kanalizační i napojenie na CO V v Lipt. Teplej.

1998

15. a 16 augusta 1998 oslavy 700- stého výročia, prvej písomnej zmienky o obci Ivachnová.